Nippon

Nippon
Japonsko (po japonsky: 日本国 - Nihon alebo Nippon), dlhý tvar Japonské cisárstvo, je štát ležiaci na východnom okraji ázijského kontinentu, na východ od Číny a Kórey. Rozkladá sa na severe Ochotského morapo Východočínske more na juhu. Skladá sa z viac ako 3000 ostrovov, z ktorých najväčšie sú (od severu k juhu) Hokkaido (北海道), Honšú (本州, najväčší ostrov), Šikoku (四国) a Kjúšu (九州). Väčšina japonských ostrovov je hornatých, a mnoho z nich je vulkanických. Najvyšším vrchom je vrch Fudži.
Japonsko má veľmi vysoké HDP na obyvateľa a je jednou z vedúcich priemyselných veľmocí. Je unitárnou konštitučnou monarchiou s cisárom a voleným parlamentom, jednou z najstarších legislatív v Ázii. Napriek členitému povrchu je jednou z krajín s najvyšším počtom obyvateľov a najvyššou hustotou obyvateľstva. Jeho hlavné mesto Tokio s vyše 30 miliónmi obyvateľov je jednou z najväčších veľkomestských oblastí na svete.
Počas svojich dejín prevzalo Japonsko od 7. a 8. storočia veľa zvykov a inštitúcií od Číny. Od 12. do polovice 19. storočia bolo feudálnou krajinou, vedenou klanmi bojovníkov. Po procese obnovi Meidži v roku 1868 prevzalo veľa európskych a amerických zvykov a inštitúcií. Jeho dnešná kultúra je zmesou týchto vplyvov a tradičnej japonskej kultúry.
Názov Japonska v kandži sa často prekladá ako „Krajina vychádzajúceho slnka“ a pochádza z polohy krajiny na východnom pobreží Ázie.

Predhistorické obdobie
Archeologické výskumy naznačujú, že prví ľudia prišli na Japonské ostrovy okolo 30 000 pred Kr. s z migrantov sa okolo roku 10 000 pred Kr. vyvinula kultúra Džómon. V tomto období má pre celú kultúrnu históriu Japonska mimoriadny význam zrod keramiky. Džomonská kultúra bola na svoju dobu veľmi vyspelá, jej známa keramika je charakteristická pre zlatý vek Stredného obdobia Džomon cca. 3500 pnl až 2500 pnl.
Niekedy okolo roku 300 pred Kr. začala kultúru Džómon nahradzovať nová kultúra zvaná JAJOI. Kultúra Jajoi vznikla v období, keď do Japonska prišlo množstvo imigrantov z Kórei, ktorí zo sebou priniesli pestovanie ryže a technológiu spracovania kovov. Džomonský ľudia sa začali učiť využívať tieto nové vymoženosti a kórejský vplyv je dobre viditeľný aj na keramike, nástrojoch, ale aj v spoločenskom zriadení. Oproti dobe Džómon tu došlo k výraznejšej diferenciácií spoločnosti na bohatých a chudobných v dôsledku rôznej výmery pestovanej ryže s rôznych dedinách. Dediny sa pretvárali a viedli medzi sebou neustále vojny. Harmonický a kľudný život doby Džómon sa vytratil. Jedným zo silných štátov bol napr. JAMATAJKOKU ovládany kráľovnou Himiko, ktorá vyslala poslov do Číny a získala titul Kráľovnej Japonska "WA" a zlatú pečať. Podobne sa zachoval aj kráľ štátu NA "Nakoku". S jej príchodom Japonsko vstúpilo do doby železnej. Doba Jajoi trvala približne 600 rokov, až do konca 3. storočia nášho letopočtu, kedy ju vystriedala mohylová kultúra. Obdobie KOFUN Toto obdobie sa vyznačovalo stavbou veľkých sypaných mohýl KOFUNOV, slúžiacich ako pohrebiská vládnucej elity. Tieto nákladné stavby svedčia o postupnej diferenciácii spoločnosti oproti obdobiu JAJOI. Mnohé s týchto hrobiek boli vyzdobené dutými hlinenými plastikami známymi ako Haniwa. Toto obdobie bolo svedkom nástupu budhizmu a čínskeho písma z ázijského kontinentu a svedkom vzostupu dvora Jamato, mocnej dynastie, ktorá sa koncentrovala v regióne Asuka. Na základe čínskeho modelu bola vytvorená nová centrálna administrácia a ríšska sústava súdov (štátne zriadenie Ritsurijo) a spoločnosť bola organizovaná podľa zamestnaní, ktoré boli zastávané. Kontakt s Čínou a Kóreou na začiatku storočí po Kristovi priniesli rozmach Japonska, mnohé umelecké formy z kontinentu. Hoci v tomto období bolo známe Čínske písmo, bolo obmedzené len na obchodovanie s Čínou a Kóreou. Preto obdobie v KOFUN ešte radíme do obdobia predhistorického, pričom jedinými prameňami o živote v Japonsku sú len pramene z Číny. Za začiatok Japonskej abecedy-písma je považované až posledne storočie obdobia KOFUN nazývané aj ASUKA. Názov obdobia je odvodený od hlavného mesta v tej dobe. Koncom 6.storočia úplne stratil moc JAMAMOTOV DVOR čo na dlhšiu dobu znamenal koniec jednotného a uceléneho Japonska a vlády sa zmocnili progresívnejšie rodiny orientované na Budhizmus a konfuciovské myšlienky. Úsilím nových vládcov za pomoci celej série inštitucionálnych inovácii, najmä reformou TAIKA, vznikol centralizovaný byrokratický štát založený na Čínskom modeli. Už predtým vydal princ ŠÓTOKU výnos o 17 článkoch pokladaných za prvú Japonskú ústavu. Viacero Japoncov sa v tomto období vydáva na štúdia do Číny a prinášajú späť nové myšlienky a filozofiu. Možno považovať toto obdobie za začiatok Japonskej kultúry. Na druhej strane bolo toto obdobie poznačené veľkou politickou nestabilitou a vojnami.

Tradičné Japonsko
Založenie hlavného mesta Heidžó-kjó (dnešná Nara), neskôr preloženého do Heian-Kyo (dnešné Kjóto (jap. 京都市; Kjóto-ši) je mesto v Japonsku s rozlohou 827,90 km² a počtom obyvateľov takmer 1,5 milióna. Pôvodne bolo hlavným mestom Japonska, dnes je hlavným mestom prefektúry Kjóto a významnou častou konurbácie Osaka-Kjóto-Kobe.) znamenal začiatok obdobia, ktoré môžeme charakterizovať postupným vyzrievaním spoločenského zriadenia Ritsurijo inšpirovaného Číňanmi. Začiatkom 9. storočia síce vládol mier a bezpečnosť, ale politická situácia sa vyhrocovala. Príčinou bola pretrvávajúca decentralizácia Japonska. Skutočná moc sa preniesla z cisára na klan Fudžiwara.
Zlom nastal v roku 1155, kedy trón ostal bez nástupcu a došlo k občianskej vojne Heidži. Toto obdobie je poznačený bojmi o cisársky trón medzi klanom Minamoto a Bitkou roku 1185 sa končí obdobie Heian. ktorou definitívne získala vplyv rodina Minamoto a Taira. Bitkou roku 1185 sa k moci dostáva rodina Minamoto.
Víťazstvo Minamotov nad Tairami na konci 12. storočia znamenalo začiatok nového režimu. Joritomo Minamoto získal titul šóguna, vojenského zmocnenca cisára a v Kamakure založil svoj šogunát. Šogún sa stal významnou japonskou inštitúciou, aj keď po Joritomovej smrti bola jeho rodina vyhnaná a moc prevzal rod Hódžó. V 20. rokoch 14. storočia sa vojenskí vazali, nespokojní s rodom Hódžó, zhromaždili okolo cisára Godaiga s plánom znovuzaloženia priamej cisárskej vlády.
Nasledovalo zničenie šógunátu Kamakura silami Ašikagu Takaudžiho, ktorý prešiel na stranu cisára a zvrhol rodinu Hodžo. Postupne sa obrátil aj proti cisárovi a podporil nástupníctvo jedného z princov. Týmto sa cisárstvo rozdelilo na Severný a Južný dvor, ktoré medzi sebou súperili až do r. 1392. Šógunát sa úplne sa zrútil po vojne Onin v roku 1467. Po tejto vojne nasledovalo storočie občianskych nepokojov známe ako obdobie Sengoku (1467 - 1568). V roku 1543 pristáli v Japonsku prví Európania - portugalskí moreplavci, vrátane jezuitského misionára svätého Františka Xaverského, ktorý rozšíril kresťanstvo do Japonska.
Nasledovalo obdobie Azuči-Momojama, definované vzostupom troch po sebe nasledujúcich hegemónov: Nobunagu Odu, Tojotomiho Hidejošiho a Tokugawu Iejasu, ktoré priniesli politické zjednotenie Japonska po storočí občianskych vojen.
Tokugawa Iejasu v roku 1603 formálne založil nový šogunát na hrade v Edo v Tokiu, ktoré sa postupne stalo japonským hlavným mestom. Tokugawský šógunát pretrval 15 generácií, tzn. 264 rokov, až do roku 1867. V tomto období bola razená politika národnej izolácie, vrátane zákazu ciest Japoncov za hranice a zákazu cudzích kníh. Až v roku 1853 prinútil pod hrozbou delostreľby americký komodor Matthew Perry japonskú vládu otvoriť niekoľko prístavov zahraničným lodiam. Tento incident značne oslabil autoritu vlády a viedol k jej postupnému pádu.

Moderné Japonsko

Obdobie Meidži (1863 - 1912)
Reformy Meidži (6. apríla 1868) bola séria reforiem japonského cisára Meidži, ktoré začali po roku 1869 meniť zastarané feudálne Japonsko v moderný štát. Najviditeľnejším a najtrvalejším výsledkom reforiem Meidži bola centralizácia správneho systému, ustanovenie parlamentu, snemu a najvyššieho súdu, zavedenie verejného systému poštových služieb, prijatie modernej jednotnej meny a otvorenie tokijskej burzy. Bolo zrušené tradičné rozvrstvenie spoločnosti, nastolená formálna rovnoprávnosť pohlaví a v roku 1873 boli zrušené všetky reštrikcie proti kresťanstvu. Zároveň zo západu povolal odborníkov, ktorí mali za úlohu vytvoriť, či inovovať železnice a priemysel, armádu, loďstvo a architektúru.

Prvá svetová vojna
Počas 1. svetovej vojny sa Japonsko postavilo na stranu spojencov. 23. augusta 1914 vyhlásilo Japonsko vojnu Nemecku. V roku 1918 bolo Japonsko prizvané na mierovú konferenciu do Versailles, kde mu bola uznaná nadvláda nad niekoľkými tichomorskými ostrovmi, nemeckými základňami v Číne a Japonsku bolo pridelené kreslo v rade Spoločnosti národov. Svojou skromnou účasťou v prvej svetovej vojne si Japonsko zvýšilo medzinárodnú pozíciu v Ázií a Tichomorí.

Medzivojnové obdobie
Po skončení 1. svetovej vojny nebola politika Japonska už taká agresívna, ale dôsledky hospodárskej krízy a rýchleho rastu obyvateľstva viedli k zmene postoja. Čoraz väčší vplyv mala vojenská moc, čo malo za následok nástup militarizmu, no aj v rámci armády existovali rozdielne názory. Ultranacionalistické frakcie sa niekoľko krát pokúsili o zvrhnutie vlády a cisára Hirohita. Vojenskí velitelia začali vyhľadávať možnosti násilného zväčšenia územia v Ázií, čo im malo pomôcť vyriešiť domáce ekonomické problémy. Cieľom ich útokov sa stala Čína. Svetové mocnosti požadovali, aby Japonsko stiahlo svoje jednotky z Číny a obnovili jej zvrchovanosť. Ako reakcia na tieto požiadavky Japonsko vystúpilo zo Spoločenstva národov, no aj naďalej pokračovalo vo výbojnej politike.

Druhá svetová vojna
Keď v roku 1939 vypukla vojna v Európe, japonská vláda nevedela, ku komu sa má pridať, aby sa dostala z problémov, ktoré si vytvorila v Číne. V roku 1940 Japonsko podpísalo trojstrannú dohodu s Nemeckom a Talianskom od čoho si sľubovalo zabezpečenie dostatku nerastných surovín na vojnu s Čínou. USA sa postavili na stranu Číny, vyhlásili krajine celkové obchodné embargo a zmrazili japonské finančné zdroje na čo Japonsko odpovedalo útokom na Pearl Harbour 7. decembra 1941. Táto udalosť bola začiatkom vstupu USA do druhej svetovej vojny. Bod zvratu v tichomorskej vojne prišiel veľmi skoro a to v bitke o Midway koncom mája a začiatkom júna 1942, kedy Japonsko stratilo štyri lietadlové lode a prišlo o množstvo pilotov. Japonské námorníctvo sa z tejto bitky už nikdy nespamätalo.
V roku 1945 odsadili USA ostrov Iwo a Okinawa. Námorné orgány sa uchýlili k samovražedným letom zvaným „božský vietor“ – kamikadze – s neskúsenými pilotmi sa s lietadlami plnými výbušnín vrhali proti americkej armáde, napriek tomu sa však ostrov Okinawa nepodarilo udržať. Američania napokon 6. a 9. augusta 1945 zhodili na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki atómovú bombu. 15. septembra 1945 Japonsko bezpodmienečne kapitulovalo.

Súčasnosť
Po porážke Japonska v II. svetovej vojne nasledovalo obdobie okupácie spojeneckými silami, ale aj obdobie rozsiahlych demokratických reforiem vrátane novej Ústavy Japonska. Do 60. rokoch sa japonské hospodárstvo vďaka novým technológiám zotavilo z vojnových škôd a dostalo sa na tretie miesto na svete, čo do objemu produkcie. Krajina bola tažko zasiahnutá ropnou krízou v 70. rokoch a nasledujúcou celosvetovou recesiou, previedla však základnú reštrukturalizáciu ekonomiky, obnovila svoje členstvo v medzinárodných organizáciách a od toho casu pokračuje jej nepretržitý hospodársky rast, ktorý premenil Japonsko na druhú najsilnejšiu svetovú ekonomiku.
Smrťou cisára Šóvu (Hirohita) v r. 1989 a nástupom cisára Akihita na trón sa začína nové obdobie japonskej histórie - Heisei.

Politické usporiadanie

Štátne zriadenie
Japonsko je demokratickým štátom s konštitučnou monarchiou, ktorý je podobný britskému systému.
Cisár je podľa japonskej ústavy, ktorá vstúpila do platnosti 3. mája 1947 symbolom štátu a jednoty ľudu, nie je výslovne hlavou štátu, má však právomoci, ktoré obvykle hlavám štátu prináležia. Najvyšším orgánom štátnej moci je parlament (gikai) zložený z hornej snemovne poradcov (sangiin) zloženej z 242 členov volených na 6 rokov a dolnej snemovne reprezentantov (sugiin) zloženej z 480 členov volených každé 4 roky.
Výkonná moc je v rukách vlády, v ktorej čele stojí ministerský predseda, menovaný cisárom na základe odporúčanie parlamentu. Väčšinou je to vedúca osobnosť strany, ktorá získala vo voľbách väčšinu kresiel v parlamente. Volebné právo majú všetci občania starší ako 20 rokov. Ženy majú volebné právo od roku 1945.

Politické strany
Liberálno-demokratická strana (LDS, Jimintou) predstavuje najvýznamnejšiu politickú silu v povojnovom Japonsku. Je pri moci od roku 1955, okrem rokov 1993-1996, kedy koalíciu sformovali opozičné strany. Orientuje sa na spoluprácu s USA a na dobré vzťahy so všetkými štátmi bez ohľadu na ich politickú orientáciu. LDS bola dlhodobo jedinou vládnou stranou a možno aj preto sa s ňou a s jej predstaviteľmi spája množstvo politických, sexuálnych ale najmä finančných škandálov.
Najsilnejšia opozičná strana je Nová pokroková strana (NPS, Shin Shintou), ktorá sa na politickej scéne objavila len nedávno – v roku 1994. Strana vznikla zjednotením niekoľkých centristických a reformných strán a v jej radách je množstvo skúsených politikov. Program NPS sa veľmi nelíši od programu LDS, je však v niektorých otázkach ešte viac konzervatívnejší.
Demokratická strana (DS, Minshuutou) je najmladšia japonská politická strana – oficiálne ustanovená v roku 1996. Je 3. najsilnejšou stranou v krajine.
Medzi ďalšie strany patria napr. Japonská komunistická strana (JKS, Nihon kyusantou), Sociálno-demokratická strana (SDS, Shamintou) a strana Sakigake, tieto však v politickom živote nehrajú väčšiu rolu.

Administratývne členenie
Prvá úroveň
čihó, čiže región (neoficiálna jednotka) Regióny sú neoficiálne administratívne jednotky Japonska, ale ich používanie je značne zaužívané

Druhá úroveň
Prefektúra (v širšom zmysle) je v Japonsku najvyššia oficiálna administratívna jednotka. Je ich celkovo 47.

Delenie
Prefektúry sa delia na:
Hlavné mesto: Tokio
Mestské správne okresy (mestské prefektúry): Kjóto, Osaka
(Samosprávny) „Obvod“: Hokkaidó
43 prefektúr v užšom zmysle:
Aiči - (jap. Aiči-ken) je prefektúra v Japonsku, ktorá sa nachádza v regióne Čúbu na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Nagoja.
Prefektúra má rozlohu 5 162,50 km² a k 1. novembru 2006 mala 7 303 226 obyvateľov.

Akita ( Akita-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa na západnom pobreží ostrova Honšú, v regióne Tóhoku na severe krajiny. Hlavné mesto je Akita.

Aomori ( Aomori-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Tóhoku v najsevernejšej časti ostrova Honšú. Hlavné mesto je Aomori. Aomori bolo pomenované podľa zálivu Aomori (青森湾; Aomori-wan).
Prefektúra má rozlohu 9 606,26 km² a k 1. októbru 2005 mala 1 436 6288 obyvateľov.

Čiba ( Čiba-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Kantó na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Čiba.
Prefektúra má rozlohu 5 156,58 km² a k 1. februáru 2007 mala 6 083 036 obyvateľov.

Ehime (, Ehime-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa na severozápade ostrova Šikoku. Hlavné mesto je Macujama.

Fukui ( Fukui-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Čúbu na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Fukui.
Prefektúra má rozlohu 4 188,99 km² a v roku 2005 mala 821 589 obyvateľov.

Fukuoka (Fukuoka-ken) je prefektúra v Japonsku na ostrove Kjúšu. Hlavné mesto je Fukuoka

Fukušima ( Fukušima-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Tóhoku na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Fukušima.
Prefektúra má rozlohu 13 782,54 km² a k 1. januáru 2003 mala 2 119 218 obyvateľov.

Gifu ( Gifu-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa na ostrove Honšú, v regióne Čúbu. Hlavné mesto je Gifu.
Prefektúra má rozlohu 10 598,18 km² a k 1. novembru 2006 mala 2 104 840 obyvateľov.

Gunma ( Gunma-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v severozápadnom cípe regiónu Kantó na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Maebaši.

Hirošima (Hirošima-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regiónu Čúgoku na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Hirošima.
Prefektúra má rozlohu 8 477,58 km² a k 1. októbru 2005 mala 2 879 058 obyvateľov.

Hjógó Hjógo (jap. 兵庫県, Hjógo-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Kansai na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Kóbe.
Prefektúra má rozlohu 8 393,34 km² a k 1. októbru 2005 mala 5 595 212 obyvateľov.

Ibaraki (Ibaraki-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Kantó na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Mito.
Prefektúra má rozlohu 6 095,58 km² a k 1. októbru 2000 mala 2 985 424 obyvateľov.

Išikawa ( Išikawa-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Čúbu na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Kanazawa.
Prefektúra má rozlohu 4 185,22 km² a k 1. októbru 2005 mala 1 173 994 obyvateľov.

Iwate ( Iwate-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Tóhoku na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Morioka.
Prefektúra má rozlohu 15 278,40 km² a k 1. novembru 2006 mala 1 374 530 obyvateľov.

Kagawa ( Kagawa-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa na ostrove Šikoku. Hlavné mesto je Takamacu.
Prefektúra má rozlohu 1 875,98 km² a k 1. júnu 2007 mala 1 006 931 obyvateľov.

Jamagata ( Jamagata-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Tóhoku na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Jamagata.
Prefektúra má rozlohu 9 323,34 km² a k 1. októbru 2004 mala 1 223 000 obyvateľov.

Jamaguči ( Jamaguči-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regiónu Čúgoku na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Jamaguči, ktoré sa nachádza uprostred prefektúry. Najväčšie mesto je Šimonoseki.
Prefektúra má rozlohu 6 110,94 km² a k 1. októbru 2005 mala 1 492 575 obyvateľov.

Jamanaši ( Jamanaši-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Čúbu na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Kófu.
Prefektúra má rozlohu 4 465,37 km² a k 1. októbru 2005 mala 884 531 obyvateľov.

Kagošima ( Kagošima-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa na ostrove Kjúšu. Hlavné mesto je Kagošima.
Prefektúra má rozlohu 9 187,08 km² a k 1. novembru 2005 mala 1 753 144 obyvateľov
Kanagawa Kanagawa (jap. 神奈川県, Kanagawa-ken) je jedna z prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Kantó na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Jokohama.
Prefektúra má rozlohu 2 415,42 km² a k 1. októbru 2006 mala 8 830 000 obyvateľov.

Kóči ( Kóči-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa na južnom pobreží ostrova Šikoku. Hlavné mesto je Kóči. Je to najväčšia prefektúra na Šikoku, ale zároveň má aj najmenší počet obyvateľov.
Prefektúra má rozlohu 7 104,87 km² a k 1. októbru 2005 mala 796 196 obyvateľov.

Kumamoto (, Kumamoto-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa na ostrove Kjúšu. Hlavné mesto je Kumamoto.
Prefektúra má rozlohu 7 404,14 km² a k 1. októbru 2005 mala 1 842 140 obyvateľov.

Mie ( Mie-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Kansai na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Cu.
Prefektúra má rozlohu 5 776,44 km² a k 1. januáru 2003 mala 1 863 815 obyvateľov

Mijako

Mijazaki ( Mijazaki-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa na ostrove Kjúšu. Hlavné mesto je Mijazaki.
Prefektúra má rozlohu 7 734,67 km² a k 12. marcu 2007 mala 1 148 414 obyvateľov.

Nagano ( Nagano-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Čúbu na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Nagano.
Prefektúra má rozlohu 13 585,22 km² a k 1. aprílu 2006 mala 2 188 387 obyvateľov.

Nagasaki ( Nagasaki-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa na ostrove Kjúšu. Hlavné mesto je Nagasaki.
Prefektúra má rozlohu 4 094,04 km² a k 1. októbru 2005 mala 1 478 630 obyvateľov.

Nara (Nara-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza se v regióne Kansai na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Nara.
Prefektúra má rozlohu 3 691,09 km² a k 1. októbru 2005 mala 1 421 367 obyvateľov.

Niigata ( Niigata-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Čúbu na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Niigata.
Prefektúra má rozlohu 12 582,47 km² a k 1. novembru 2006 mala 2 419 780 obyvateľov.

Óita ( Óita-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa na ostrove Kjúšu. Hlavné mesto je Óita.
Prefektúra má rozlohu 6 338,82 km² a k 1. októbru 2005 mala 1 209 587 obyvateľov.

Okajama ( Okajama-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Čúgoku na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Okajama.
Prefektúra má rozlohu 7112,32 km² a v októbri 2005 mala 1 957 056 obyvateľov.

Okinawa ( Okinawa-ken, v nárečí okinawa Učiná) je japonská najjužnejšia prefektúra pozostávajúca zo stoviek ostrovov v reťazi dlhej vyše 1000 kilometrov, ktorá sa tiahne juhozápadne od ostrova Kjúšu až k Taiwanu. Hlavné mesto prefektúry je Naha v južnej časti najväčšieho a najľudnatejšieho ostrova asi v polceste medzi ostrovmi Kjúšu a Taiwanom.

Saga ( Saga-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa na ostrove Kjúšu. Hlavné mesto je Saga.
Prefektúra má rozlohu 2439,31 km² a k 1. októbru 2005 mala 866 402 obyvateľov.

Saitama ( Saitama-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Kantó na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Saitama.
Prefektúra má rozlohu 3 797,00 km² a k 1. októbru 2000 mala 6 938 006 obyvateľov.

Šiga ( Šiga-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Kansai na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Ócu.
Prefektúra má rozlohu 4 017,36 km² a k 1. októbru 2005 mala 1 380 343 obyvateľov.

Šimane ( Šimane-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Čúgoku na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Macu. Je to prefektúra s druhým najmenším počtom obyvateľov, hneď po susednej prefektúre Tottori.
Prefektúra má rozlohu 6 707,46 km² a k 1. októbru 2005 mala 742 153 obyvateľov.

Šizuoka ( Šizuoka-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Čúbu na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Šizuoka.
Prefektúra má rozlohu 7 779,63 km² a k 1. októbru 2006 mala 3 793 153 obyvateľov.

Točigi ( Točigi-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regiónu Kantó na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Ucunomija.
Prefektúra má rozlohu 6 408,28 km² a k 1. januáru 2005 mala 2 016 196 obyvateľov.

Tojama ( Tojama-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Čúbu na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Tojama.
Prefektúra má rozlohu 4 247,22 km² a k 1. októbru 2005 mala 1 111 602 obyvateľov.
Tojama je najpriemyselnejšia prefektúra na pobreží Japonského mora. Jej priemysel ťaží z miestnej, lacnejšej elektriny.

Tokušma(Tokušima-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa na ostrove Šikoku. Hlavné mesto je Tokušima.
Prefektúra má rozlohu 4 145,46 km² a k 1. októbru 2005 mala 809 974 obyvateľov.

Tottori (Tottori-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa v regióne Čúgoku na ostrove Honšú. Hlavné mesto je Tottori. Je to prefektúra s najmenším počtom obyvateľov.
Prefektúra má rozlohu 3 507,21 km² a k 1. aprílu 2007 mala 600 209 obyvateľov.

Wakajama (Wakajama-ken) je jedna zo 47 prefektúr Japonska. Nachádza sa na polostrove Kii na Honšú, v regióne Kansai. Hlavné mesto je Wakajama.

Tretia úroveň
Zvláštne postavenie majú:
seirei šitei toši, čiže mesto určené vládnym nariadením
šičó, čiže podprefektúra (len v prefektúre Hokkaidó)
čúkaku-ši, čiže jadrové mesto
tokurei-ši, čiže zvláštne mesto

Štvrtá úroveň (obce)
V Japonsku existujú tieto formy obcí:

Veľké mesto ( ši) je v Japonsku miestna administratívna jednotka. Veľké mestá sú na rovnakej úrovni ako mestá (町, mači) a dediny (村, mura) s tým rozdielom, že mestá nie sú súčasťou okresov (郡, gun). Ako aj ostatné administratívne jednotky, sú definované zákonom z roku 1947.
Vo všeobecnosti môže byť dedina alebo mesto povýšené na veľké mesto, keď jeho počet obyvateľov dosiahne 50 000 a veľké mesto môže, ale nemusí byť degradované na mesto alebo dedinu, keď jeho počet obyvateľov klesne pod 50 000. Veľké mesto s najmenším počtom obyvateľov, Utašinai na Hokkaidó, má 6 000 obyvateľov, kým mesto v rovnakej prefektúre, Otofuke, má takmer 40 000. Mestá väčšie ako 200 000 obyvateľov môžu získať tri zvláštne postavenia: zvláštne (špeciálne) mesto, centrálne mesto alebo mesto určené vládny nariadením.
Väčšina ľuí mimo Japonska považuje hlavné mesto Tokio za mesto, hoci podľa japonských zákonov je to zvláštna podregionálna administratívna jednotka nazvaná (to), ktorá má právomoci prefektúry a aj sa počíta ako jedna z 47 prefektúr.

Mesto ( mači alebo čó) je miestna administratívna jednotka v Japonsku. Je to miestne verejné teleso spolu s prefektúrou (ken alebo ekvivalenty), veľkým mestom (ši) a dedinou (mura). Geograficky mesto patrí do prefektúry.
Slovo (mači) sa používa aj na označenie menších celkov, obyčajne mestských štvrtí alebo mestských častí. Napríklad (štamači) stred mesta, (iromači) erotická štvrť, (nankinmači) čínska štvrť.

Dedina ( mura alebo son) je miestna administratívna jednotka Japonska. Je to podobne ako prefektúra (ken alebo ekvivalenty), veľké mestm (ši) a mesto (čo) miestny verejný celok. Geograficky dedina patrí do prefektúry.

23 zvláštnych obvodov Tokia (po japonsky 特別区 - tokubecuku - „zvláštne obvody“ alebo nidžüsanku - „23 obvodov“ ) je súhrn mestských častí, ktoré rozdeľujú hlavnú a najľudnatejšiu časť Tokia na samosprávne obce. Toto delenie je v Japonsku špecifické iba pre Tokio.
Prefektúry boli vytvorené v 80. rokoch 19. storočia z tzv. provincií.

Zahraničná politika
Japonsko je členským štátom Spojených národov a nestálym členom Bezpečnostnej rady Spojených národov. Japonsko sa spolu s členmi skupiny G4 - Brazíliou, Nemeckom a Indiou, uchádza o stále kreslá v bezpečnostnej rade.
Jednou z podmienok kapitulácie po 2. sv. vojne bolo rozpustenie armády. Japonsko sa podľa článku 9. ústavy vzdalo vlastnej armády, ale ústava nebola porušená, keď roku 1954 založilo tzv. sily sebaobrany, ktoré sa delia na pozemné, námorné a vzdušné a čítajú asi 238 600 mužov.
Ako ekonomická sila je Japonsko členom G8 a APEC a vynakladá veľké prostriedky na medzinárodnú pomoc a rozvojové projekty. Japonsko vedie teritoriálne spory s Ruskom a Čínou ohľadom kontroly námorných a prírodných zdrojov ako ropa a zemný plyn a taktiež si neudržuje dobré vzťahy so Severnou Kóreou s ktorou pretrvávajú rozpory ohľadom únosu japonských občanov a programu jadrových zbraní.

Slovensko a Japonsko
Doterajšie bilaterálne vzťahy SR s Japonskom možno označiť za dobré. Dôraz vo vzájomných rokovaniach je kladený na rozvoj ekonomickej spolupráce. Vrcholné štátne návštevy z Japonska do SR sa zatiaľ neuskutočnili. Medzi predstaviteľmi oboch štátov sa vedie pravidelný politický dialóg a existuje aj priama spolupráca medzi niektorými rezortmi (najmä pôdohospodárstva).

Geografia
Japonsko je ostrovný štát, ktorý sa nachádza na okraji kontinentálneho šelfu pri východnom pobreží Ázie. Jeho prirodzenú hranicu tvorí more, pričom celková dĺžka hraníc je okolo 30 000 km. Na východe a juhu je obmývané Tichým oceánom, na západe Východočínskym morom a Japonským morom a severné pobrežie sa dotýka Ochotského mora. Od pevninskej Južnej Kórei ho delí Kórejský prieliv asi 180 km široký. Ostrovný štát zaberá plochu 377 801 km2, tvorenú 4 hlavnými ostrovmi, súostrovím Rjúkjú a viac ako 3 000 malými ostrovčekmi.
Hlavné súostrovie, ktoré tvoria ostrovy Hokkaidó (北海道), Honšú (本州, najväčší ostrov), Šikoku (四国) a Kjúšu (九州). Všetky japonské ostrovy, prevažne sopečného pôvodu, sú veľmi hornaté. V Japonsku je 580 vrchov vyšších ako 2 000 m, z toho 7 presahuje výšku 3 000 m (Fudžisan 3 776 m, Kitadake 3 192 m, Hotakadake 3 190 m, Arigatake 3 180 m, Ontake 3 063 m, Norikuradake 3 026 m a Tate-jama 3 015 m). Centrálnu časť Honšú vyplňuje zložitý systém pohorí súhrnne nazývaných Japonské Alpy. Blízko južného pobrežia západne od Tokia sa nachádza osamelá sopka a najvyššia hora Japonska - Fudžisan (3 776 m). Väčšina Japonských nížin sa rozkladá na Tichomorskej strane ostrova. Najväčšia nížina Kantou sa rozprestiera v okolí Tokia na ploche zhruba 13 000 km2.
Oblasť Japonských ostrovov patrí medzi najaktívnejšie seizmické a vulkanické zóny na svete. Svedčia o tom nielen mnohé aktívne sopky (asi z 200 sopiek až 60 % je aj v súčasnosti činných), ale aj pravidelné zemetrasenia. Ročne sa tu zaregistruje až 1 500 otrasov pôdy.

Vodstvo

Japonsko má pomerne krátke, dravé horské rieky s celoročným dostatkom vody, no veľká väčšina z nich nie je splavná. Najviac vody majú na jar, pri topení ľadov. Najdlhšia rieka Japonska je Shinano na ostrove Honšú (367 km), ktorá tečie z pohoria Hida až k Niigate a vlieva sa do Japonského mora. Ostatné významné rieky sa vlievajú do Tichého oceánu (Kisogawa 232km, Tonegawa 322km). Jazerá sú známe svojou nesmiernou krásou. Jazerá majú hlavne horský charakter, najväčším jazerom je Biwa pri Kjóte s rozlohou 674km², najhlbšie je Tanazawa východne od mesta Akita (423m). Z turistického hľadiska sú známe jazierka na úpätí hory Fudži (Yamanaka, Sai, Souji, Motesu, Kawaguchi).
Intenzívna vulkanická a tektonická činnosť vytvorili priaznivé podmienky pre vznik bohatých minerálnych a termálnych prameňov. Máloktorá krajina sveta má toľko prírodných minerálnych a termálnych vôd ako Japonsko. Spolu ich je vyše 1 100, sú medzi nimi horúce i mierne termálne vody. Využívajú sa na rekreačné i liečebné účely.

Podnebie

Klimatické podmienky sú v Japonsku veľmi rôznorodé, čo je spôsobené hornatosťou a pretiahnutým tvarom hlavného súostrovia. Podnebie Japonska je ovplyvňované monzúnmi. Sever územia má chladné, stred mierne a juh subtropické podnebie. Teploty v zime sa pohybujú medzi -9°C až +16°C, a v lete od +20°C do +28°C. V lete postihujú Japonsko silné dažde, ktoré v auguste prechádzajú až do monzúnov. Priemerné množstvo zrážok za rok v okolí Tokia je 1 405mm, najdaždivejší je máj so 185mm a najsuchší je január iba s 45mm zrážok.

Zaujímavosti
Telefónne búdky sú skoro všade. Ak je potrebné volať z Japonska na Slovensko je treba použiť sivé búdky "International". Telefonovanie z búdok je oveľa lacnejšie, než volanie z hotelu.
Plastické modely jedál vo výkladných skriniach reštaurácií sú veľmi užitočné pre turistov, ktorí nepoznajú ich názvy. Na objednanie stačí len ukázať na vybraný model jedla.
Suši je tu omnoho lacnejšie. Zaujímavým miestom sú takzvané "suši pohyblivé pásy". Sú najlacnejším miestom kde je možné vychutnať si toto lahodné jedlo. Ľudia tam sedia pri bare, na ktorom na pohybuje pás s tanierami. Platí sa za počet odobratých tanierov.
Sprepitné sa v Japonsku nedáva. Platí sa pri odchode pri pokladni.
Zvyčajná otváracia doba je od 10:00 do 19:00. Niektoré majú zatvorené počas týždňa, ale otvorené počas soboty alebo nedele. Banky bývajú otvorené od pondelka do piatku v dobe od 9:00 do 15:00. Pošty zvyknú otvárať od 9:00 do 17:00 (v sobotu do 12:00). Samozrejme sa tu nachádzajú aj non-stop obchody.
Od úradníkov a obchodníkov sa vyžaduje striktné dodržiavanie etikety obliekania. Muži nosia tmavé obleky a ženy sa ukazujú v konzervatívnych kostýmoch.
Kreditné karty nie sú akceptované všade. Hlavne v malých obchodoch a reštauráciach je platené hotovosťou. Odporúča sa mať pri sebe dostatok hotovosti, pretože bankomaty a zahraničné karty sa nie vždy pohodnú. Najspoľahlivejšie sú karty Visa a MasterCard.
Voda z kohútika býva väčšinou pitná, ale je dosť chlorovaná. Lepšia je minerálna voda z fľašiek.
Elektrické napätie je 100 V a 50 Hz (na východe) a 60 Hz (na západe).
Najlepší čas na návštevu Japonska je od októbra do decembra.
Využívanie taxi nie je vždy najjednoduchšie vďaka tomu, že vodiči nie vždy vedia po anglicky. V Japonsku sa jazdí vľavo, preto sa aj nasadá zľava. Vodič vám automaticky otvorí dvere. Taxíky sú tu drahšie.
Pri odlete z Japonska na Slovensko je dobré prísť na letisko 2 hodiny pred odletom kvôli odbaveniu.