Japončina 2

Jazyk používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v Japonsku, ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Je to jeden z najťažších jazykov na svete. Ide o jazyk, ktorý je charakteristický systémom zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter japonskej spoločnosti. Pomocou slovesných tvarov a špecifickej slovnej zásoby sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového akcentu, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v 8. storočí.
Písaná japončina využíva hlavne znakové písmo zvané kanji, a dve slabičné abecedy zvané hiragana a katakana. Grafémy kanji, hiragany aj katakany boli odvodené z čínskych znakov. Romaji, prepis japonskej abecedy do latinky podľa výslovnosti, sa v modernom jazyku používa najmä na mená spoločností, na reklamy a pri zápise do počítača. Západné arabské číslice sa používajú na zápis čísel, čínske/japonské číslovky sa však tiež bežne vyskytujú.
Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Obrovský počet bol prebraný z čínštiny alebo vytvorený na čínskom základe počas obdobia aspoň 1500 rokov. Od neskorého 19. storočia prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z angličtiny.
Gramatika
Japončina nemá rody, členy, množné číslo (počet vecí sa určuje tzv. počítadlami-slovami za číslom) ani časovanie slovies. Má len dva časy: prítomný a budúci.
Slovosled je typu: podmet + predmet + prísudok. Príklad: Veta Pán Tanaka je jablko má v japončine slovosled:
podmet predmet prísudok
pán Tanaka jablko je
Otázka sa tvorí pomocou slovka "ka" na konci vety. Príklad:
Tanaka-san wa ringo o tabemasu. - Pán Tanaka je jablko/jablká.
Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. - Je pán Tanaka jablko/jablká?田中さんはりんごを食べますか。
Japonci majú niečo, čo by sa dalo nazvať "zaujímavá" gramatická štruktúra, ale tiež by sme mohli povedať "zmätená", "náhodná", "zákerná" alebo "zlomyseľná". Aby ste to úplne pochopili, preskúmajme rozdiely medzi japonskou a anglickou gramatikou.
Anglická
Anglická veta:Jane išla do školy.Rovnaká veta v japončine:Škola Jane do išla Opica Jablko Karburátor.
Japonská gramatika nie je pre tých, čo sú slabí na srdci alebo na duchu. Ba čo viac, japončina tiež nemá slová pre "ja", "oni/ony", "on" alebo "ona", ktoré by bolo možné použiť bez spôsobenia neuveriteľnej urážky (japonské slovo pre "ty/vy", napríklad, keď sa napíše v kanji, sa prekladá ako "Dúfam, že ti opica rozškriabe tvár"). Kvôli tomu, veta "On ju práve zabil!" a "Ja som ju práve zabil!" znie úplne rovnako, čo značí, že väčšina ľudí v Japonsku nemá šajn, čo sa deje okolo nich v danom okamihu. Od vás sa očakáva, že si uvedomíte tieto veci "z kontextu", čo je nemecké slovo znamenajúce "si v prdeli".
Zdvorilostné úrovneZdvorilostné úrovne majú svoje korene v starobylej japonskej tradícii absolútnej poslušnosti a podriadenosti, v sociálnom kastovnom systéme a v celkovom rešpekte k hocijakej hierarchickej autorite. V závislosti od toho, s kým sa rozprávate, sa vaša zdvorilostná úroveň líši. Zdvorilosť závisí od mnohých vecí, ako je napríklad vek rozprávajúceho, vek osoby, s ktorou sa rozpráva, denná doby, znamenie horoskopu, krvná skupina, pohlavie.....
Ako príklad zdvorilostných úrovní v akcii, pozrite si nasledovný príklad:
Japonský učiteľ: Dobré ráno, Harry.Harry: Dobré ráno.

Japonský spolužiaci: (v hrôze a šoku lapajú po dychu).
Kanji (Kandži) (漢字)
Kanji sú vlastne čínske znaky prebrané japoncami niekedy okolo 5-teho storočia. Oproti číštine v japončine sa však píšu vždy rovnakým spôsobom, tj. rovnakým poradím a rovnakým smerom ťahov. Naproti tomu sa však význam slova a aj čítanie znaku môže od čínskeho líšiť, navyše jedno kanji môže mať samostatne ale aj podľa kombinácie s iným kanji niekoľko čítaní. Napr.: ak skombinujete Kanji znamenajúce "malý" a "žena", dostanete slovo "karburátor". Po ukončení stredoškolského stúdia by ste ich mali vedieť takmer 2000, čo by malo stačiť na bezproblémové prečítanie si novín, to je ale pre mňa nedosažiteľná méta. Celkovo je kanji okolo 6300.
Text v kanji a kana:
Hiragana vznikla z čínskych znakov používaných na vyjadrenie výslovnosti približne v 5-tom storočí a stala sa veľmi populárna medzi ženami, ktoré nemali v tej dobe prístup k vyššiemu vzdelaniu. Používa sa pre slová pre ktoré neexistuje kanji, keď pisateľ dané kanji nevie, ako slovesné prípony (čo sa nazýva okurigana) alebo na vyjadrenie výslovnosti pri kanji (čo sa nazýva furigana)

Katakana sa používa pre slová cudzieho pôvodu vrátane japonských slov cudzieho pôvodu, citoslovcia, mená živočíchov a rastlín, pre ktoré nie je bežne používané kanji, alebo na zvýraznenie slova. Vo väčšine prípadov je katakana anglické slovo

Už tretiaci museli ovládať tieto znaky (okrem mnohých iných), čo muselo byť veľmi ťažké. Veď si len predstavte seba, keď ste mali asi 8 rokov.Dokázali by ste sa to naučiť