Himeji-biela volavka

Himedži je japonský hrad v meste Himedži, prefektúra Hjógo.Patrí medzi najstaršie zachované stavby z japonského stredoveku. V roku 1993 bol Himedži zapísaný na Zoznam svetovéhodedičstva UNESCO. Hrad je zároveň japonským Národným kultúrnym pokladom. Spoločne s hradom Macumoto a s hradom Kumamoto tvorí tzv. „Tri slávne hrady“. Je to, takisto, najviac navštevovaný hrad v Japonsku. Niekedy je vďaka svojmu žiarivo bielemu exteriéru nazývaný aj Hakurodžó alebo Širasagidžó („Hrad bielej volavky“) .
Hrad Himedži sa často objavuje v japonskej televízii. Hrad Edo (dnes Kókjo) totiž nemá hradnú vežu, a tak, ak je treba v historických filmoch a seriáloch dostatočná reprezentatívna náhrada, producenti sa automaticky obracajú k Himedžidžó.
Architektúra a obranné plány
Himedži predstavuje skvelý príklad japonského hradu - má veľa z obranných a architektonických prvkov spájaných s predstavou japonského hradu. Vysoké kamenné základy, biele steny a rozmiestnenie budov vnútri komplexu bolo charakteristické pre všetky japonské hrady. Rovnako rozmiestnenie palebných postavení, otvorov na vrhanie kameňov a pod. je ukážkou typického hradného dizajnu. Dnešná hradná veža je z roku 1601.
Jedným z najdôležitejších obranných prvkov hradu Himedži, a asi aj najznámejším, je labyrint ciest vedúcich k hlavnej veži. Brány, nádvoria a vonkajšie hradby sú usporiadané tak, aby nútili útočníkov postupovať k hradnej veži po špirále okolo hradu. To ich vystavovalo neustálej paľbe obrancov po celú dobu ich cesty k hlavnej veži. Táto prístupová cesta mala navyše veľa slepých uličiek. Himedži však nikdy nebol napadnutý takýmto spôsobom, a tak obranný systém zostal nevyskúšaný.
Dejiny
Hrad bol navrhnutý a postavený v priebehu Nanboku-čo (cisárskej schizmy) v období Muromai. V tom čase sa nazýval Hrad Himejama. V roku 1346 Akamacu Sadanori naplánoval hrad na úpätí hory Himedži, kde Akamacu Norimura už predtým postavil chrám Šomjodži. Po vojne Kakicu prevzal kontrolu a plánovanie hradu nakrátko klan Jamana, ale v priebehu vojny Ónin sa vrátil do rúk rodu Akamacu.
V roku 1580 Tojotomi Hidejoši prevzal kontrolu nad hradom a Kuroda Jošitaka postavil trojposchodovú vežu.
Po bitke pri Sekigahare v roku 1601 Tokugawa Iejasi zveril hrad Himedži do rúk Ikedu Terumasu. Ikeda prestaval hrad v priebehu ôsmich rokov do približne dnešnej podoby. Posledná väčšia prístavba, Západného nádvoria, bola dokončená v roku 1618.
Himedži bol jedným z posledných útočísk tozama daimjó na konci obdobia Edo. Vlastnili ho potomkovia Sakaiho Tadasumu až do reforiem Meidži. V roku 1868 nová japonská vláda poslala Okajamskú armádu, pod velením jedného z potomkov Ikedu Terumasu, aby hrad ostreľovala slepými nábojmi a vytlačila obrancov preč z hradu.
Keď bol v roku 1871 zrušený systém han, hrad Himedži bol predaný v aukcii. Konečná cena bola 23 jenov a 50 senov. Náklady na rozobratie hradu sa však ukázali byť príliš vysoké, a tak z tohto zámeru zišlo.
Desiaty regiment pechoty obsadil hrad Himedži v roku 1874 a Ministerstvo vojny ho prevzalo pod svoju kontrolu v roku 1879. Hlavná veža bola renovovaná v roku 1910 pomocou 90 000 jenov z verejných fondov.
V roku 1945, koncom druhej svetovej vojny, bol Himedži bombardovaný. Hoci bola vedľa stojaca škola vypálená do základov, hrad prežil prakticky nepoškodený (až na niekoľko drobných škôd spôsobených výbuchmi v susedstve).
Hrad Himedži použili filmári pri natáčaní filmu Ran od Akiru Kurosawu v roku 1985 a takisto časť filmu Posledný samuraj (2003) sa nakrúcala tu (s použitím umelého snehu). Hrad Himedži poslúžil ako sídlo japonskej tajnej služby vo filme o Jamesi Bondovi "Žiješ len dvakrát" (1967) so Seanom Connerym v hlavnej úlohe.